Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „génius” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

génius -ia mn. č. -iovia muž. r. geniálny človek, velikán, veľduch: hudobný g., g-iovia vedy;

Pravidlá slovenského pravopisu

génius ‑nia mn. č. ‑iovia muž. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

génius, -ia, mn. č. -iovia muž. r.

1. človek vynikajúci tvorivým nadšením, veľduch: g-ovia vedy, hudby, poézie;
g-ovia revolúcie
;
iron. neuznaný g. o človeku, ktorý sám seba pokladá za vynikajúceho;

2. (3., 6. p. -iu, mn. č. bez ) neobyčajné tvorivé nadanie, najvyšší stupeň ľudských schopností, genialita: g. vedca, básnika, tvorivý g. ľudu;
g. národa, Slovanstva, ľudstva;
ľudský g.
;

3. v rímskej mytológii božstvo bedliace nad životom jednotlivca, rodiny, rodu, kmeňa;

pren. bás. tajomná sila, tajomný duch: dobrý, zlý g.;
g. smrti;
To bola znamenitá myšlienka;
môj dobrý génius mi ju vnukol.
(Kuk.) Mária bola mu dobrým géniom. (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. génius v pravopisných slovníkoch