Pravopis slova „g” v slovenských pravopisných slovníkoch

g [i gé] neskl. str. r.

1. spoluhláska a písmeno; znak 7. miesta v poradí: blok G

2. hud. tón a nota: stupnica G dur, g mol

3. v zn. g gram

gá,gágá,gá-gá cit. napodobňuje gagot husí

gabardén -u muž. r. vlnená al. bavlnená tkanina so šikmými vrúbikmi;

gabardénový príd. m.: g-é nohavice

gadžo -a mn. č. -ovia muž. r. expr. neokrôchaný človek;

gá,gágá,gá-gá cit.

gabardén ‑u muž. r.; gabardénový

Gabčíkovo ‑a str. r.; Gabčíkovčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Gabčíkovčanka ‑y ‑niek žen. r.; gabčíkovský

Gaboltov ‑a muž. r.; Gaboltovčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Gaboltovčanka ‑y ‑niek žen. r.; gaboltovský

Gabon ‑u muž. r. (štát); Gabončan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Gabončanka ‑y ‑niek žen. r.; gabonský

g [vysl. i gé] stred.

1. spoluhláska a písmeno v abecede: malé g, veľké G;

2. hud. tón stupnice, nota (sol), struna al. kláves na hudobných nástrojoch: stupnica G dur, g mol;

3. skratka pre gram

gá,gágá,gá-gá cit. vyjadruje husí gagot: Vo vode sa mága a hovorí gágá. (Jil.)

gaba, -y žen. r. nár. hromada, kopa peňazí: Potom káže oddeliť z kopy peňazí tučnú gabu bankoviek. (Heč.) Peňazí v truhle (má) iste celú gabu. (Urbk.)

gabardén, -u muž. r. text. druh tkaniny z česanej vlnenej priadze;

gabardénový príd. m.: g. oblek

gabať, -e, -ú nedok. nár.

1. (čo, koho) čistiť, dávať do poriadku, obriaďovať;

2. expr. spať: Po nociach lozí a ráno by gabal. (Jil.);

dok. k 1 ogabať, k 2 vygabať sa

|| gabať sa obriaďovať sa, dávať sa do poriadku;

dok. ogabať sa