Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „forma” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

forma -y -riem žen. r.

1. vonkajšia podoba, tvar, vzhľad: okrúhla f. taniera, dávať niečomu f-u

2. nástroj, predmet, kt. dáva veci tvar: tortová, odlievacia f.

3. spôsob prejavu, podania, spracovania: f. myslenia, populárna f. výkladu, ústna, písomná f.;
lingv. f. slova a) rad foném, ktorým sa vyj. istý význ. b) gram. tvar: slovesná f.

4. náležité spoloč. správanie, zvyklosti: zachovávať v prejave, pri kontakte isté f-y, dbať na f-u

5. formálnosť, formalita: je to len f.

6. hovor. kondícia, výkonnosť (obyč. dobrá ): dobrá, slabá f. futbalistu, herca;
(ne)byť vo f-e, dostať sa do f-y

(len) pre f-u (robiť niečo) naoko; z nevyhnutnosti;
to nemá f-u nie je to vhodné;
expr. robiť f-u pretŕčať sa, vystavovať sa;

formácia -ie žen. r. odb.

1. útvar (význ. 2 ): útočná, vojenská f.

2. spoločensko-ekonomická f. v marxistickom chápaní st. vo vývine spoločnosti daný spôsobom výroby a výr. vzťahmi

3. špeciálna príprava al. výchova, formovanie: duchovná f.;

formačný príd. m.

formaldehyd -u muž. r. chem. bezfarebný páchnuci plyn použ. pri výr. plastických látok

formalín -u muž. r. druh dezinfekčného prostriedku

formalista -u muž. r.

1. kto veľmi dbá na vonkajšiu formu

2. stúpenec formalizmu (význ. 2 );

Pravidlá slovenského pravopisu

forma ‑y ‑riem žen. r.; vo forme, formou predl. s G ; formový; formovo prísl.; formička ‑y ‑čiek žen. r.

formácia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách žen. r.; formačný

formaldehyd ‑u muž. r.; formaldehydový

formalín ‑u muž. r.; formalínový

formalita ‑y ‑lít žen. r.

formalizácia ‑ie žen. r.; formalizačný

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

forma, -y, -riem žen. r.

1. podoba, tvar nejakej veci: okrúhla, štvoruholníková, podlhovastá, pravidelná f., mať, nadobudnúť, stratiť, meniť f-u;
dať niečomu f-u

vo f-e niečoho v podobe niečoho, ako niečo;

2. vnútorné zloženie, uspôsobenie prejavujúce sa navonok, vnútorná štruktúra niečoho: štátna, vládna f.;
f. vedomia, myslenia, bytia, objektívna f., vyššia, nižšia f.;
f. existencie
;

3. spôsob umeleckého prejavu: tanečná, rytmická f.;
lit. prozaická, veršová, piesňová, dialogická f.;
výtv. baroková f.;

lingv. spôsob vyjadrenia v reči, v jazyku: slovesná f.;

4. spôsob konania, prejavu, súhrn vonkajších náležitostí;
formalita: organizačná, úradná f., ústna, písomná f., podať niečo prístupnou f-ou, zachovávať isté f-y;
Neprieč sa pre hlúpe formy!
(Bod.)

(len) pre f-u (urobiť niečo) len z nutnosti, len aby sa vyhovelo ustáleným spôsobom, zvyklostiam, formalitám;

5. hovor. (obyč. o športovcoch al. divadelných umelcoch) schopnosť dobre zastať svoju úlohu, disponovanosť, kondícia: byť, nebyť vo f-e byť, nebyť disponovaný;
prísť do f-y nadobudnúť schopnosť niečo dobre robiť;
vyjsť z f-y vyjsť z cviku;

6. predmet, vec, zariadenie dávajúce niečomu podobu, tvar, pomocou čoho sa zhotovujú odliatky a pod.: vyliať, odliať niečo do f-y, bábovková, tortová f., plechová, kovová, drevena f., odlievacia, lisovacia f.;

7. typ. určité množstvo sadzby zalomenej do strán;

formový príd. m.;

formovo/-e prísl.;

formička, -y, -čiek žen. r. zdrob. k 6

formácia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r.

1. voj. útvar: útočná, náhradná f.;

2. ekon. spoločensko — hospodárska f. stupeň vo vývine spoločnosti, daný spôsob výroby, výrobnými vzťahmi, závislý od úrovne rozvoja výrobných síl;

formačný príd. m.

formaldehyd, -u muž. r. chem. bezfarebný plyn, aldehyd kyseliny mravčej;

formaldehydový príd. m.: f-é lepidlo

formalín, -u muž. r. dezinfekčný prostriedok, vodný roztok formaldehydu;

formalínový príd. m.: f. roztok, f. zápach

formalistika, -y žen. r. zried. prepiate lipnutie na formách, prílišné pridržiavania sa ustálených foriem, ustrnutie na vonkajších formách, formalizmus

formalita, -y, -lít žen. r. ustálená, stanovená vonkajšia podoba nejakého úradného al. spoločenského úkonu: colné, pasové, diplomatické f-y;
predpísané, spoločenské f-y

Naposledy hľadané výrazy

1. forma v pravopisných slovníkoch