Pravopis slova „fakír” v slovenských pravopisných slovníkoch

fakír -a muž. r.

1. indický asketik

2. kúzelník mimoriadne ovládajúci svoje telo a pocity (obyč. v cirkuse );

fakírsky príd. m. i prísl.

fakír ‑a muž. r.; fakírsky príd. m. i prísl.

fakír, -a muž. r.

1. orientálny chudobný askéta, ktorý dokáže robiť veľmi podivné, prekvapujúce veci: indický f.;

2. čarodejník: Hruď obnažiť a ľahnúť ňou na hroty klincov ako fakír. (Smrek);

fakírsky príd. m. i prísl. : f-e kúsky;

fakírstvo, -a stred. kúsky, schopnosti fakíra