Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „doslov” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

doslov -u muž. r. záverečný text knihy, záver, dodatok, op. predhovor: d. k novému vydaniu

doslova

I. prísl. slovo po slove, presne, verne, doslovne: d. odpísať, opakovať úlohu

II. čast. naozaj, skutočne: d. ho kriesil;
nenašli d. nič vôbec nič

doslovne prísl.;

doslovnosť -i žen. r.

doslov príd. m. presný: d. citát, op. voľný;
d-é zopakovanie;

Pravidlá slovenského pravopisu

doslov ‑u muž. r.

doslova prísl. i čast.

doslovný; doslovne prísl.; doslovnosť ‑i žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

doslov, -u muž. r. záver hovoreného al. písaného prejavu;
dodatok: d. k prvému vydaniu (knihy)

doslova prísl.

1. presne, verne, doslovne: citovať niečo d.;
brať, chápať niečo d.
presne, verne (často nechápať pravý, vnútorný zmysel niečoho);
Čo som ti rozprával, je doslova pravda. (Greg.)

2. v pravom zmysle slova, naozaj: Doslova ho ta vovliekol. (Heč.)

doslov príd. m. podávajúci, opakujúci písaný al. hovorený prejav v presnej, vernej, pôvodnej podobe: d. preklad, d. citát, d-é znenie (prejavu, zákona);

doslovne prísl.

1. presne, verne podľa predlohy, doslova: d. prekladať, citovať, odpísať, zopakovať;
brať, chápať niečo d.
presne, verne (často formálne, nechápať pravý, vnútorný zmysel niečoho);

2. v pravom zmysle slova, naozaj, úplne, celkom doslova: Tými dojmami bol doslovne ohlušený. (Urb.);

doslovnosť, -ti žen. r.: d. prekladu presnosť, vernosť

Naposledy hľadané výrazy

1. doslov v pravopisných slovníkoch