doma prísl.
1. vo vlastnom byte, dome, vo vlastnej rodine, domácnosti: byť d. sám;
d. vyrobený
2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlastnej krajine: človek je tu d.;
práca v odboji d. i v zahraničí;
cíť(te) sa u nás ako d. privítacia formula
● byť, cítiť sa v niečom d. vyznať sa v niečom;
byť niekde (ako) d. nenútene sa správať;
expr. nemať všetkých d. nemať dobrý rozum;
všade dobre, d. najlepšie
I. príd.
1. vzťahujúci sa na domácnosť, dom, domov: d-a strava, d-e prostredie;
d-a úloha, op. školská;
d. chlieb kt. má vlastnosti ako pečený doma;
d. majster kto v domácnosti robí drobné práce, opravy ap.;
d-e zvieratá chované doma, op. divé;
v zool. názvoch: holub d.
2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ ap., op. zahraničný, cudzí: d. trh, d-a produkcia, d-e slovo, d-a odroda
domácky príd.
1. charakteristický pre domácnosť, v domácnosti vyrobený: d-a výroba;
d-a podoba mena neoficiálna, nie úradná
2. bezprostredný, srdečný, príjemný: d-e prostredie, ovzdušie;
domácky prísl.: (po) d. vyrobený, d. založený človek
domácnosť -i ž. prostredie rodiny, domova a čo k nemu patrí: práce v d-i;
založiť si, mať vlastnú d.
● → tichá d.
nedok. domáhať sa -a: d. sa svojho žiadať svoje
doma prísl.
domácky príd.prísl.
domácnosť ‑i ‑í ž.
Domadice ‑díc mn.pomn.ž.; Domadičan ‑a mn. ‑ia m.; Domadičanka ‑y ‑niek ž.; domadický
domáhať sa ‑a ‑ajú dok.nedok.
domäkka, do mäkka prísl.
Domaníky ‑ník L ‑och m.mn.pomn.; Domaníčan ‑a mn. ‑ia m.; Domaníčanka ‑y ‑niek ž.; domanícky
Domaniža ‑e ž.; Domanižan ‑a mn. ‑ia m.; Domanižanka ‑y ‑niek ž.; domanižský
Domaňovce ‑viec mn.pomn.ž.; Domaňovčan ‑a mn. ‑ia m.; Domaňovčanka ‑y ‑niek ž.; domaňovský
domased ‑a m.
domazať ‑že ‑žú ‑zal dok.; domazať sa