Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „doma” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

doma prísl.

1. vo vlastnom byte, dome, vo vlastnej rodine, domácnosti: byť d. sám;
d. vyrobený

2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlastnej krajine: človek je tu d.;
práca v odboji d. i v zahraničí;
cíť(te) sa u nás ako d. privítacia formula

byť, cítiť sa v niečom d. vyznať sa v niečom;
byť niekde (ako) d. nenútene sa správať;
expr. nemať všetkých d. nemať dobrý rozum;
všade dobre, d. najlepšie

domáca žen. r.

1. k domáci (význ. 1 ): pani d.

2. žena pracujúca v domácnosti

domáci

I. príd. m.

1. vzťahujúci sa na domácnosť, dom, domov: d-a strava, d-e prostredie;
d-a úloha, op. školská;
d. chlieb kt. má vlastnosti ako pečený doma;
d. majster kto v domácnosti robí drobné práce, opravy ap.;
d-e zvieratá chované doma, op. divé;
v zool. názvoch : holub d.

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ ap., op. zahraničný, cudzí: d. trh, d-a produkcia, d-e slovo, d-a odroda

II. domáci muž. r.

1. vlastník, užívateľ domu, bytu

2. iba mn. č. mužstvo hrajúce doma, op. hostia;

domácky príd. m.

1. charakteristický pre domácnosť, v domácnosti vyrobený: d-a výroba;
d-a podoba mena neoficiálna, nie úradná

2. bezprostredný, srdečný, príjemný: d-e prostredie, ovzdušie;

domácky prísl.: (po) d. vyrobený, d. založený človek

domácnosť -i žen. r. prostredie rodiny, domova a čo k nemu patrí: práce v d-i;
založiť si, mať vlastnú d.

→ tichá d.

domäkka, pís. i do mäkka prísl. namäkko: uvariť d.

Pravidlá slovenského pravopisu

doma prísl.

domáci ‑eho príd. m. i muž. r. ; domáca ‑ej žen. r.

domácky príd. m. i prísl.

domácnosť ‑i ‑í žen. r.

Domadice ‑díc žen. r. pomn. ; Domadičan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Domadičanka ‑y ‑niek žen. r.; domadický

domáhať sa ‑a ‑ajú nedok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

doma prísl.

1. vo svojom byte, dome, vo svojej domácnosti, rodine, u rodičov: sedieť d. nechodiť nikde;
cítiť sa ako d. dobre, príjemne;
Všade dobre, doma najlepšie (prísl.)

hovor. ja som tu d. tu ja rozkazujem;
byť v niečom d. vyznať sa;
som d.som pochopil;
nemať všetkých d. byť nenormálny;
Čo sa doma navarí, nech sa doma zje (prísl.) domáce veci netreba vynášať na verejnosť;

2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlasti: Lepší doma krajec chleba, než v cudzine krava celá. (prísl.)

domáhať sa, -a, -ajú nedok.

1. (čoho, so spoj. aby) s úsilím sa dožadovať, vytrvale žiadať niečo: d. sa práva, spravodlivosti;
Každý deň sa domáha akýsi pán, aby ho pustili ku mne.
(Tat.)

2. zried. pokúšať sa niekam dostať: Ktosi sa domáhal k uhliu. (Gab.);

dok. k 1 domôcť sa

dóma, -y žen. r. min. druh hranola, strechan;

dómatický príd. m. strechovitý

domáci, -a, -e príd. m.

1. v domácnosti, v dome, v rodine, v byte obvyklý, vykonávaný, pripravený, upotrebúvaný, vyhotovený: d. chlieb doma pečený, nie pekársky;
d-a strava varená doma, nie v hostinci;
d-a klobása, šunka, slanina doma pripravená, z domácej zakáľačky;
d-e plátno doma tkané;
hovor. d-a výroba o veciach doma pripravených;
d-e lieky prostriedky používané na liečenie bez lekárskeho predpisu;
d-e liečenie, ošetrovanie nie nemocničné;
d-e šaty na nosenie okolo domu;
d-a práca v dome, okolo domu;
škol. d-a úloha vypracovaná doma, nie v škole;
d. poriadok zvyklosti v dome, v domácnosti;
d. pán majiteľ domu, bytu;
d-a pani majiteľka domu, bytu, hostiteľka;
d. učiteľ vyučujúci súkromne, dochádzajúci učiť do bytu;
d. lekár stály rodinný lekár;
d. priateľ a) dôverný priateľ, b) milenec;
hovor. d-e väzenie druh trestu, zákaz vychádzok;
d-e zvieratá ktoré sa chovajú pri dome, v dome;

zool. v názvoch niektorých zvierat: mačka d-a, myš d-a;

2. bývajúci, vyskytujúci sa v tej istej obci, v tom istom kraji, miestny: d-e nárečie, d-e zvyklosti;

3. vyskytujúci sa v našej krajine, v našom štáte, patriaci k našej vlasti, tuzemský (op. cudzí, zahraničný): d. rozhlas, d. trh, d. priemysel, d. obchod;
d-a tlač, d-a literatúra, d-a výroba, d-a spotreba
;
šport. hrať, prehrať na d-ej pôde doma;

4. spodst. domáci, -eho muž. r. hovor. majiteľ domu, bytu, prenajímateľ bytu al. zariadenej izby;

domáca, -ej žen. r. a) žena zamestnaná len prácou v domácnosti;
b) majiteľka domu, bytu, prenajímateľka bytu al. zariadenej izby;

domáci, -ich muž. r.

1. členovia, príslušníci rodiny;

2. šport. domáce, miestne družstvo

domácky príd. m.

1. doma, v domácnosti vyrobený, pre domácnosť určený, v domácnosti upotrebúvaný: d. výrobok, d. priemysel, d-a práca, d-a výroba;
d-a výchova
učiaca vykonávať práce v domácnosti;
d-e šaty;

2. zried. príjemný, blízky, ako doma: d-e prostredie;
Celý kraj nám je domáckejší.
(Šolt.);

domácky prísl. ako doma: obliekať sa (po) domácky, cítiť sa (po) domácky;
d. vychovávaný
;

domáckosť, -ti žen. r.

domácnosť, -ti žen. r. prostredie domáceho, súkromného života a čo k nemu patrí: roľnícka, slovenská d.;
pomocnica v d-i;
viesť d., starať sa o d., žiť v spoločnej d-i;
člen d-i;
založiť si vlastnú d.
oženiť sa, vydať sa, zariadiť si vlastný domov

domajší, -ia, -ie príd. m. nár. domáci: d. poriadok (Laz.)

Naposledy hľadané výrazy

1. doma v pravopisných slovníkoch