Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „dodať” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

dodať dok.

1. dať a tým skompletizovať, pridať (význ. 1 ): d. k textu tabuľky, d. chute do jedla

2. v reči pripojiť, doložiť, pripomenúť: zamyslel sa a d-l;
d. len pár slov;
treba d., že ...

3. dopraviť (niečo objednané) na určené miesto: d. (do) závodu stroje, materiál

4. dať, poskytnúť: d. informácie, d. organizmu kalórie

5. vniesť (význ. 2 ), pridať: d. rokovaniu perspektívnosť, d. dielu životnosť

6. hovor. expr. zhoršiť stav niekoho, niečoho, uškodiť niekomu, zničiť niekoho: choroba mu d-la

d. niekomu istoty, guráž povzbudiť;

dodatkový príd. m.: d. protokol

dodatočne prísl.: d. zapísať

dodatočný príd. m. uskutočnený po dokončení niečoho: d-á dohoda, d-é voľby;

dodatok -tku muž. r. niečo dodatočne pripojené, doplnok: d. k dohode;
napísať d. ku knihe;

Pravidlá slovenského pravopisu

dodať ‑á ‑ajú dok.

dodatočný; dodatočne prísl.

dodatok ‑tku muž. r.; dodatkový

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

dodať, -á, -ajú nedok.

1. obch. (čo komu, kam) zásobiť niekoho niečím, doviezť, dopraviť niečo (obyč. tovar) na určené miesto: d. tovar, suroviny, obilie;
d. mäso na kontingent
;

2. zried. (komu čo) dať, poskytnúť: Zem pomladí sa každej jari a dodá mu (človeku) náruč darov. (Kuk.)

3. (komu, čomu čoho i čo) dať, poskytnúť;
pridať (obyč. o nehmotných vlastnostiach): d. niekomu sily, odhodlanosti, vôle, chuti, nádeje, istoty;
d. niečomu hodnovernosti;
d. niekomu elán
;

4. (čo i bezpredm.) doložiť, pripojiť na doplnenie zmyslu, celku (najmä v reči): Nateraz stačí o jeho minulosti dodať len niekoľko slov. (Fr. Kráľ) „Drevo aby ste mi nerozhádzali“ dodal s hrozbou. (Kuk.)

5. hovor. (komu) zhoršiť položenie niekoho, doraziť, zničiť niekoho: choroba mu dodala;

nedok. k 1-4 dodávať, -a, -ajú

dodatočný príd. m. urobený po určitej lehote, neskoršie, po čase: d. zápis, d. odvod, d-á oprava, d-á dohoda;

dodatočne prísl.: d. schváliť, povoliť, zaplatiť

dodatok, -tku muž. r. čo je k niečomu (neskoršie) dodané, priložené, pripojené: d. k zmluve, k zápisnici, k dohode, k závetu;
pripísať d.;
pripojiť d-om
dodatočne;

dodatkový príd. m.: d-á zmluva;
d. trest
dodatočne prisúdený;

dodatkove/-o prísl.

Naposledy hľadané výrazy

1. dodať v pravopisných slovníkoch