deviatacký príd.: d-é učivo
deviatačka -y -čiek ž.;
devíza -y -víz ž.
1. obyč. mn. platobný prostriedok v zahraničnej mene použ. v medzinárodnom účtovaní: hodnotné d-y;
hospodáriť s d-mi
devízový príd. k 1: d-é prostriedky, opatrenia;
d-é hospodárstvo
Devičany ‑čian L ‑och m.mn.pomn.; Devičanec ‑nca m.; Devičianka ‑y ‑nok ž.; devičiansky
Devín ‑a L ‑e m.; Devínčan ‑a mn. ‑ia m.; Devínčanka ‑y ‑niek ž.; devínsky
Devínska Nová Ves ‑ej ‑ej Vsi ž.; Devínskonovovešťan ‑a mn. ‑ia m.; Devínskonovovešťanka ‑y ‑niek ž.; devínskonovoveský
deviatak ‑a mn. ‑ci m.; deviatačka ‑y ‑čiek ž.; deviatacký
deviatka ‑y ‑tok ž.
deviatok ‑tka/‑tku m.
deviaty čísl.rad.
deviatykrát, deviaty raz čísl.neskl.rad.
devica ‑e ‑víc ž.