dýchací príd. použ. na dýchanie: d-ie cesty, d. prístroj;
d-ie cvičenia
opak. dýchavať -a;
dýchavične prísl.;
dýchavičnosť -i ž.
dýchavičný príd. trpiaci záduchom; ťažko dýchajúci: d. starec;
d. kôň;
dýchať -a nedok.
1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho;
odb. prijímať kyslík;
pravidelne, zhlboka d.;
d. nosom;
umelé d-nie;
ryby d-jú žiabrami;
stena má d. byť prístupná vzduchu
2. vdychovať al. vydychovať: d. pachy;
d. si do dlaní dúchať
3. žiť, jestvovať: slobodne d.;
už prestal d. umrel
4. prejavovať sa navonok, pôsobiť niečím: dom d-l čistotou;
žena d-a zdravím
5. šíriť sa (význ. 2), sálať: d-a z neho vôľa žiť
● ledva, sotva d-a a) má veľa roboty b) je slabý;
ani ned. byť celkom ticho;
tenko d. mať sa zle;
pýcha peklom d-a;
dýchadlá ‑diel mn.pomn.s.