Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „chyba” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

chyba -y chýb žen. r.

1. niečo nesprávne, omyl: jazyková, tlačová ch.;
urobiť, opraviť ch-u;
vedieť báseň bez ch-y veľmi dobre

2. (menšie) porušenie (povrchu) niečoho, kaz, nedostatok: kolaudačná, výrobná ch., ch. materiálu, ch. v látke

3. záporná vlastnosť povahy človeka: ch. charakteru;
mať ch-y, vedieť o svojich ch-ách

4. úchylka od normálneho stavu: telesná, vývojová, srdcová ch.

učiť sa na vlastných ch-ách;

chýbať -a nedok.

1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho, nedostávať sa, nedochodiť, nemať: ch-jú mu peniaze, ch-a mu zub, noha;
ch-a mu otec;
ch-jú jej vitamíny

2. byť neprítomný: ch. na vyučovaní, na schôdzke

iron. to nám ešte ch-lo! rozhorčenie nad niečím nepríhodným;
expr. to by (tak) ešte ch-lo! nesúhlas;
veľa nech-lo;
lenvlások ch-l;
nič mu nech-a, iba vtačie mlieko má sa veľmi dobre;

Pravidlá slovenského pravopisu

chyba ‑y chýb žen. r.; chybný; chybne prísl.; chybička ‑y ‑čiek žen. r.

chýbať ‑a ‑ajú nedok.

chýbavať ‑a ‑ajú nedok.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

chyba, -y, chýb žen. r.

1. odklon od správnosti, od normy, porušenie pravidla: gramatická, tlačová ch., hrubá, malá ch., urobiť, opraviť ch-u, počítať za ch-u, naučiť sa, vedieť niečo bez ch-y veľmi dobre;

2. chybný, nesprávny čin, omyl, poklesok, nedostatok: dopustiť sa ch-y, robiť ch-y, poukazovať, upozorňovať na ch-y, zakrývať ch-y, napraviť ch-u, moja, tvoja ch.;
učiť sa na vlastných ch-ách
;
reč. bolo by ch-ou bolo by nesprávne

hovor. ch. lávky chýba nejaká podmienka, aby sa niečo mohlo uskutočniť;
žart. ch. krásy malý nedostatok;

3. záporná vlastnosť povahy človeka: ch. charakteru, mať ch-y, vedieť o svojich ch-ách, upadnúť do starých chýb;

4. úchylka od normálneho stavu: telesná, duševná, vývojová, dedičná ch.;

chybička, -y, -čiek i chybka, -y, -biek žen. r. zdrob. expr.

chýbať, -a, -ajú i chybieť, -í, -ia i chybovať, -uje, -ujú nedok.

1. (komu i bezpredm.) ťažko pociťovať nedostatok, neprítomnosť, stratu niekoho al. niečoho;
nedostávať sa, nebyť naporúdzi, nedochodiť, nemať niečo: chýbajú mi peniaze, prostriedky;
deti mu v dome chýbali;
chýbajú dôkazy;
chýba mu ruka, noha;
Zuby jej chybia v predku.
(Tim.) Čo vám chybí? (Kal.) čo vám je, nie ste chorý? Nikdy nechyboval kotlík na vodu. (Kuk.) Ženičky privykli, že im chýbajú synovia a mužovia. (Tim.)

iron. to nám ešte chýbalo! vyjadruje rozhorčenie nad niečím nepríhodným, to sme naozaj nepotrebovali;
to by (tak) ešte chýbalo! výraz nesúhlasu, ešteže čo!;
hovor. už mu málo chýba do päťdesiatky čoskoro bude mať 50 rokov;
málo chýbalo a bol by spadol skoro spadol;
Málo chýbalo, že som vlastného otca nezabil. (Jil.) Mnoho nechýbalo, že sa nerozplakal;
nič mu nechýba
nič mu nie je, je zdravý, má sa dobre;
niečo mu chýba niečo ho trápi, je nesvoj;

2. byť neprítomný, zameškávať niečo: žiak chýbal v škole;
nesmel nikde chýbať
všade chcel byť;

opak. chýbavať i chybievať, -a, -ajú

Naposledy hľadané výrazy

1. chyba v pravopisných slovníkoch