Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „chod” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

chod -u muž. r.

1. pohyb krokmi, chôdza: zrýchliť, spomaliť ch.;
pochodom v ch.! povel

2. beh, činnosť, fungovanie, prevádzka: pravidelný ch. motora;
uviesť stroj do ch-u;
ch. závodu

3. priebeh, postup, vývoj: ch. myšlienok, udalostí, výroby

4. osobitné jedlo v rade podávaných jedál (pri obede, večeri): druhý ch.;
hostina mala päť ch-ov;

chodba -y -dieb žen. r. pozdĺžny priestor (v budove, pod zemou) určený ako priechod: spájacia, tmavá, úzka ch., banská, podzemná ch.;

chodbár -a muž. r. hovor.

1. baník raziaci chodby

2. kto má na starosti poriadok na chodbe (vo väznici, v škole );

chodbárka -y -rok žen. r.

1. k chodbár

2. blanokrídly hmyz živiaci sa pavúkmi, zool. Pepsis

chodbička -y -čiek žen. r. zdrob.

chodbový príd. m.: ch-é okno;

Pravidlá slovenského pravopisu

chod ‑u muž. r.; chodový

Chod ‑a mn. č. ‑ovia muž. r.; Chodka ‑y ‑diek žen. r.; chodský

chodba ‑y ‑dieb žen. r.; chodbový; chodbička ‑y ‑čiek žen. r.

chodbár ‑a muž. r.; chodbárka ‑y ‑rok žen. r.

chodec ‑dca muž. r.; chodkyňa ‑e ‑kýň žen. r.; chodecký

chodiačky prísl.

chodidlo ‑a ‑diel str. r.; chodidlový

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

Chod, -a, mn. č. -ovia muž. r. obyvateľ Chodska;

Chodka, -y, -diek žen. r.;

Chodsko, -a stred. kraj v juhozápadných Čechách, ktorého obyvatelia boli v minulosti strážcami českých hraníc;

chodský príd. m.: ch. kroj, ch-é nárečie

chod, -u muž. r.

1. robenie krokov pri pohybe z miesta na miesto, chôdza;
spôsob chôdze: zrýchliť, zmierniť, spomaliť ch., tichý ch.;

2. beh, činnosť, fungovanie: ch. stroja, ch. vozidla;
uviesť, dať niečo do ch-u
(napr. stroj);
byť v chode;
automatický, samočinný ch.
;

3. priebeh, postup, vývoj: ch. času, ch. vecí, ch. myšlienok;
ch. práce, ch. udalostí;
ch. premávky, ch. výroby;
riadny, pravidelný, hladký ch.
;

4. osobitné jedlo v rade jedál pri obede, večeri ap.: prvý, druhý ch.;
obedtri ch-y

chodák, -a, mn. č. -ci muž. r. hovor. kto veľa a rád chodí: dobrý ch.;
slabý ch.
kto nevládze veľa chodiť

chodba, -y, -dieb žen. r.

1. dlhší úzky priestor určený na priechod: domová, tmavá ch., spojovacia ch., podzemná ch., úzka, široká, dlhá ch.;

2. anat. priechod, kanál: nosná ch.;

chodbový príd. m.: ch-é okno;

chodbička, -y, -čiek žen. r. zdrob.

chodbár, -a muž. r. slang.

1. ban. baník pracujúci na razení chodieb v bani;

2. väzeň poverený udržiavaním poriadku vo väzení;

chodbárka, -y, -rok žen. r.

chodbica, -e, -bíc žen. r. zried. menšia chodba

chodec, -dca, mn. č. -dci muž. r.

1. človek idúci, chodiaci pešo: osamelý ch., disciplinovaný ch.;
chodník pre ch-ov
;

2. šport. pretekár v chôdzi;

chodkyňa, -ne, -kýň žen. r.;

chodecký príd. m. ch. šport, ch. výcvik, ch. terén;
ch-é preteky

Naposledy hľadané výrazy

1. chod v pravopisných slovníkoch