Pravopis slova „ba” v slovenských pravopisných slovníkoch

ba

I. spoj. priraď. vyj. stupňovací vzťah, často vo výrazoch ba aj, ba až, ba priam, ba dokonca, ba ani: smutný, ba (až) zúfalý pohľad;
utekal, ba priam letel

II. čast.

1. zdôrazňuje kladnú odpoveď: nevideli ste ho? – ba áno/hej

2. zdôrazňuje zápornú odpoveď: ba ešte čo, ba čerta, ba paroma

3. nadväzuje na kontext, situáciu a dodáva vete expr. ráz: ba či už kŕmil? ba netáraj!

bába -y báb žen. r. det. báb(i)ka: hrať sa s b-ou

bábä -äťa mn. č. -ätá/-ence -bät/-beniec, bábo -a báb str. r. hovor. novorodeniatko: budú mať b.;

baba¹ -y báb žen. r.

1. hovor. stará žena: stará b.

2. pejor. nepríjemná, zlá, protivná žena: klebetná, zlostná b.

3. slang. mladá žena, dievča: b-y z internátu

4. hovor. pôrodná asistentka: pôrodná b.

5. pejor. zbabelec, bojazlivec, slaboch: nebuď b.!

6. slepá b. det. hra: hrať sa na slepú b-u i fraz. pretvarovať sa

● čo sa b-e (za)chcelo, to sa b-e (pri)snilo;

baba² -y báb žen. r. hovor.

1. prázdny koláč

2. haruľa: zemiaková b.

3. pandrava chrústa

4. jaternica z hrubého čreva

bábätko -a -tiek str. r. zdrob.

babí príd. m.: b-ie leto slnečné dni na konci leta; pavučinkové vlákna poletujúce vo vzduchu v tomto období;

babica -e -bíc žen. r. hovor. pôrodná asistentka, (pôrodná) baba

babička -y -čiek žen. r. hypok. stará mať, starká

ba spoj. i čast.

Báb ‑u L ‑e muž. r.; Bábčan ‑a mn. č. ‑ia muž. r.; Bábčanka ‑y ‑niek žen. r.; bábsky

baba ‑y báb žen. r.; babský; babsky prísl.; babisko ‑a ‑bísk s., N a A j. č. i žen. r.

bába ‑y báb žen. r. (bábika)

bábä ‑äťa mn. č. ‑ätá/‑ence ‑bät/‑beniec, bábo ‑a báb str. r.

bábätko ‑a ‑tiek str. r.

babí; babie leto

Babia hora ‑bej ‑y žen. r.; babohorský

ba

1. čast. vyjadruje a) zosilnený súhlas, prisviedčanie, utvrdenie ap. po predchádzajúcej výpovedi (obyč. v spojení s inými časticami, ako ba hej, ba áno, ba veru, ba ozaj ap.): Ba pravdu máte, sváko. (Fr. Kráľ);
b) zosilnený zápor, odpor, negáciu: ba čerta, ba paroma vôbec nie;
A predsa mám pravdu! Ba nemáš! Ba mám! (Kal.);
c) uvádza náhlu otázku: Ba či si poriadne kŕmil? (Vaj.);

2. spoj. priraď. vyjadruje stupňovanie, zdôraznenie (obyč. v spojení s inou spojkou, časticou al. s príslovkou, ako ba aj, ba i, ba ani, ba temer, ba dokonca ap.): Pomyslela si na jeho smutný, ba zúfalý pohľad. (Jégé) Či by nebolo užitočnejšie, ba práve potrebné ... (Štúr)

Baal, -a muž. r. fenický boh;

pren. zried. baal modla

bába, -y, báb žen. r. det.

1. detská hračka znázorňujúca obyč. malé decko;
bábka, bábika;

2. malé dieťa, bábä

bábä, -äťa, mn. č. -ätá/-ence, -ät/-eniec stred.

1. fam. malé dieťa;

2. det. detská hračka znázorňujúca malé decko, bábika;

bábäcí, -ia, -ie príd. m.: b-ia lyžička, b. tanierik (Šolt.) detský;

bábätko, -a, -tiek stred. zdrob.

baba¹, -y, báb žen. r.

1. hovor. obyč. pejor. stará žena: Kde čert nemôže tam pošle starú babu. prísl.

● hra na slepú b-u druh detskej hry, pren. neúprimné počínanie, vykrúcanie ap.;
šatka na b-u spôsob viazania šatky;

2. expr. pomenovanie ženy vôbec so záporným hodnotením;
zlá, prefíkaná žena ap.: Čertovská baba, precibrená vyše práva! (Kuk.) Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo prísl. iron. vlastné želanie je zdrojom myšlienky.

3. slang. manželka;

4. slang. milenka, milá;

5. ľud. pôrodná asistentka;

6. det. stará mať;

7. pejor. muž so ženskými vlastnosťami, najmä bojazlivý al. klebetný: klebetná b.;

babský príd. m. k 1, 2, 5, 7 : b. vek, b-é reči, b-é správanie;
zried. b-é leto p. babí;

babsky prísl.: b. sa správať, zachovať;

babskosť, -ti žen. r. babské vlastnosti;

babstvo, -a stred.

1. neskorý vek ženy;

2. babské vlastnosti

baba², -y, báb žen. r. ľud.

1. prázdny koláč z bielej múky;

2. jedlo z upečených postrúhaných zemiakov;

3. skrútená handra al. iné zariadenie na zapchávanie komína;

4. tyč so skrútenou handrou na konci (slúžiaca obyč. na hasenie ohňa);

5. nár. strašiak z handier na poli;

babka², -y, -biek žen. r. zdrob. expr. k 1, 2

babčiť p. babiť

babečka, -y žen. r. hypok. zried. stará žena: No, baba, babečka zavreští z prípecka. (Botto)

Bábel, -a, 6. p. -i muž. r. arch. Babylon, mesto v starovekej Mezopotámii;

pren. bábel zmätok, chaos, neporiadok;

bábelský príd. m.: b. zmätok (Urb.);
b-á veža (Hviezd.) babylonská