Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „ako” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

ako

I. zám. opyt. príslov.

1. expr. i akože vyj. otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu: ako(že) sa máte? na a. dlho príde?

2.citový ukaz. význ. (vo zvol. vetách ): a. je tu krásne! Ľúbiš ma? – a a.! veľmi;
a., ty si zase tu?

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, príslovkovú (často súvzťažné a. – tak, tak – a., taký – a.): a. prišiel, tak odišiel;
tak to vyšlo, a. si plánoval;
nie som taký slabý, a. si myslíš

4. a. kto, a. ktorý, a. kde, a. kedy (v odpovedi ) vyj. neurčitosť; podľa okolností: aká bola úroda? – a. kde nie všade rovnaká

5. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: jesto ho a. nahradiť;
má a. prísť

a. (áno) – a. nievýznam blízky výrazu nevedno ako: a. sa stalo, a. nie, ocitol sa v núdzi

II. spoj.

A. podraď. uvádza vetu (výraz)

1. porovnávaciu (-cí); ani: biely a. sneh, chlap a. hora, brat je starší, a. som ja

2. predmetovú: cítil, a. slabne;
premýšľal, a. napraviť chybu

3. časovú; keď: odvtedy a. má deti, má málo času;
a. tak kráčal, zbadal horáreň;
prv a., skôr a. sa rozhodneš, napíš

4. prípustkovú (obyč. vo výraze čo a.): čo a. sa namáhal, nestihol to

5. doplnkovú a doplnok: počul ho, a. sa smeje;
pôsobil a. dirigent

6. prívlastkovú a prívlastok: námety, a. znížiť kriminalitu;
pravda a. zhoda poznania a bytia

7. uvádza príklad al. výpočet: slová a. delta, elektrón sú gréckeho pôvodu;
ovocie a. slivky, hrušky, jablká...

8. uvádza vysvetlenie: a. je známe, a. vidieť, jazyk sa vyvíja;
hovor. počas stretnutia, a. toho maturitného, ...

9. ako že, pís. i akože vyj. dôrazné uistenie: vyhráme, a. že tu stojím

10. vyj. stotožňovanie, zľahčovanie ap. (medzi rovnakým výrazom ): nie sú peniaze a. peniaze;
jeden a. druhý

B. priraď. vyj.

1. a. aj, a. i, a. ani zdôraznený zlučovací vzťah: otec, a. aj jeho deti;
nešiel do práce, a. ani k lekárovi

2. nie tak – a. vyj. stupňovací vzťah: nie tak jeho nadanie, a. skôr pracovitosť

III. čast. hovor., expr. i akože uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch ap.: ty si ho a., akože vyhodil?

ako-tak zám. neurč. príslov. nejako, zhruba, zväčša, tak-tak: večer sme robotu a. skončili

akoby

I. spoj. podraď. vyj. prirovnávací vzťah: domy boli a. vymreté;
zmizol, a. sa bol prepadol

II. čast.

1. a. nie v odpovedi vyj. uistenie: platí? a. nie

2. a. aj, a. aj nie ako dodatok zdôrazňuje zápornú al. kladnú odpoveď: nemýlil sa, veď a. aj;
stal sa známy, veď a. aj nie

akokoľvek zám. neurč. príslov.

1. hocijako: takú prácu nemožno urobiť a.

2. má význ. spoj. hoci: a. sa usiloval, nedarilo sa mu

akomak prísl. hovor. trocha, máličko, nepatrne: zdriemol si a.;
odchýlila a. dvere

akomodácia -ie žen. r. odb. prispôsobenie (sa), prispôsobovanie (sa): a. organizmu;

Pravidlá slovenského pravopisu

ako-tak zám.

ako,akože zám., spoj. i čast.

akoby spoj. i čast.

akokoľvek zám.

akomak prísl.

akomodácia ‑ie žen. r.; akomodačný

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

ako1 zám. prísl.

1. uvádza priamu al. nepriamu otázku, ktorou sa pýtame na spôsob al. mieru: Ako sa máte? Ako sa to stalo? Ako ďaleko je odtiaľto na námestie? Ako si to vlastne predstavuješ? Pýtam sa ťa, ako si sem prišiel.

2. uvádza zvolacie vety: Ako je tu krásne!

3. má povahu citovej častice al. citoslovca a vyjadruje prekvapenie, rozhorčenie: Vari mám podpáliť garbiareň a dostať sa ešte do basy, či ako? (Krno) Ako, ty si zas tu?

ako by nie vyjadruje dôrazné prisviedčanie, pravdaže, samozrejme: Či by si takto vedel streliť? — Ako by nie! (Ondr.);
veď i ako by, ako by aj dodatočne zdôrazňuje zápornú výpoveď, ako by aj nie kladnú výpoveď: Prezerali knihu, ale málo vyrozumeli z nej. Veď i ako by! Ani litery nieako litery. (Kuk.) Aspoň od nikoho nepočuješ slova: Mať, otec ... zbohom. Ako by aj! Veď ideme o sto a sto vierst bližšie. (Taj.) Ešte sa mu chce robiť, ako by aj nie, veďpre koho. (Jes-á)

4. ako-tak blíži sa významu prísloviek akosi, nejako;
zhruba, zväčša: Koľko ich umrelo, to si ešte akotak zapamätal. (Krno) Aparát bol teda ako-tak hotový. Mohol fungovať. (Jes.)

5. v spojení ako (áno), ako nie blíži sa významu neurčitých výrazov akosi, nejako, nevedno ako: Ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, opozdil sa s robotou. (Kuk.)

6. vo výrazoch čo ako, hoci ako má povahu neurč. zám. prísl. s významom pripúšťacím (= akokoľvek): Ale hájnik, čo sa ako silil, predsa mu to uznať nemohol. (Taj.) A že sa panej nesmiem dať, keď mám pravdu, čo by sa ako zlostila. (Janč.) Hoci ako sa snažila ukryť bohaté červenkasté vlasy, nijako sa jej to nedarilo. (Zgur.)

ako2 spoj.

1. porovnávacia (v jednoduchej vete bez čiarky) a) s 1. st. príd., s podst. al. so slovesom, ak sa prirovnáva vlastnosť, činnosť al. stav niečoho al. niekoho k niečomu al. k niekomu podľa niektorej spoločnej črty (často na vyjadrenie vysokého stupňa nejakej vlastnosti osoby al. veci): biely ako sneh, pekný ako kvet, tvrdý ako skala, zdravý ako buk, hladný ako vlk;
chlap ako buk, chlap ako treba, spal ako poleno;
báli sa ho ako čerta;
má peňazí ako pliev;
chodí ako bez hlavy, ostal ako obarený
;
b) s 2. st. príd. al. prísl., ak sa porovnáva stupeň tej istej vlastnosti al. miery najmenej u dvoch osôb al. veci (= než): brat je starší ako ja;
krajšia je jedľová hora ako dubová;
lepšie ako vlani, ako u vás
;

2. uvádza porovnávaciu príslovkovú vetu spôsobovú (často vo výrazoch ako keď, ako keby al. v súvzťažných dvojiciach ako ... tak, tak ... ako, taký ... ako): Hovoril, ako keď sa niekto sám so sebou zhovára. (Jes.) Taký rachot je to asi, ako keby v tých mračnách hučali stroje na ohluchnutie. (Fig.) Ako kto robí, tak sa mu vodí. prísl. Len tak, ako bola, naľahko oblečená, pobrala sa preč. (Mor.)

3. uvádza príslovkovú vetu časovú (= keď, často vo výraze ako tak, najmä v živom rozprávaní): Takto sa rozprávali odvtedy, ako opustili trhovisko. (Zgur.) Ako prechádzali popri pošte, vzduch sa začal otriasať. (Tat.) Ako obidvaja odkrivkali, Sekera zohnal svojich mužov a posadali na kone. (Jégé) Ako tak kráčajú a blížia sa k prvým domom dediny, začujú hukot motora. (Pláv.)

4. pripája doplnok (vetný člen uvedený spojkou ako je doplnkom, keď ako nemožno nahradiť spojkami ani, než, sťa bez zmeny zmyslu vety;
ak je táto zámena možná, nejde o doplnok, ale o príslovkové určenie): Podpíšte sa i vy ako svedkovia. (Taj.) Starý Mliečnik ako osemnásťročný prišiel k sedliakovi za paholka ku koňom. (Taj.)

5. uvádza vetu doplnkovú (býva najmä po slovesách vyjadrujúcich zmyslové vnímanie, ako napr. vyzerať, počuť, pozorovať, vidieť predstaviť si ap.): Hľaďme len na Paľka, ako sa kopŕcka. (Pláv.) A vidím ho, svojho otca, ako prikrčený vchádza do kníhkupectva. (Janč.)

6. uvádza vetu predmetovú: Ten videl dobre, ako sa Martinec bojí. (Hor.) Nevedelo pochopiť, ako mohol plakať, keď ostatní sa tešili. (Janč.)

7. uvádza vetu podmetovú (po neosobných slovesách): Zdalo sa mi, ako keby po správcovej tvári preletel tieň. (Jil.)

8. uvádza vetu prívlastkovú: Odpovedal hlasom, ako keby mal plné ústa fučky. (Taj.)

9. uvádza vysvetľovaciu vetu, voľne vloženú do iného vetného celku al. predsunutú pred inú vetu: ako je známe, ako vieme, ako sme spomenuli, ako sme povedali ap.;
Dlhé a dlhé hodinyako sa jasne pamätám — blúdievala som v kruhu okolo stola. (Janč.) Mesto s prílevom ľudí, noviny, biografy, knihy, nemohli mu, ako sa zdalo, poslúžiť nijakým rozptýlením. (Tat.)

10. vo výrazoch ako aj, ako i pripája pričlenený člen vo viacnásobnom výraze (pred ako aj, ako i sa píše čiarka): Naplní sa rozličnými zvukmi zvierat, vtáctva, hmyzu, ľudí, ako aj vody, slnca, vetra. (Švant.)

11. uvádza výpočet príkladov, vecí rovnakého druhu, často v spojení ako napr. (tu sa pred ako píše čiarka pri voľnom pripojení): Dolujú sa tu rôzne rudy, ako (napr.) železo, meď ap.

12. vo výraze ako že uvádza zaverenie, uistenie: Ej, nechže vás tu niektorý nezastihne, lebo, ako že tu stojím, živý odtiaľto neodídete! (Kal.)

13. vyjadruje (so záporom popiera) stotožňovanie: peniaze ako peniaze rovnako platia (drobné i celé);
jeden ako druhý obaja sú rovnakí, oba sú rovnaké;
nie je človek ako človek nie sme všetci rovnakí

čert ako diabol všetko je rovnaké, ani jedno (jeden) ani druhé (druhý) nestojí za nič;
ako taký sám, sám osebe, samotný: literatúra ako taká sama osebe, samotná;

14. v dvojiciach ako ... tak aj (tak i) al. tak ... ako ajstupňovací význam priraďovacích spojok i ... i, aj ... aj: Ináč teraz i maličký braček púta ako našu, tak i jej pozornosť. (Šolt.)

15. čast. hovor. má význam vysvetľujúcej vložky „rozumejte, totiž“: On, ako môj syn Tomáš, vychodil veľké školy. (Tat.)

16. s opakovaným slovom má povahu citovej častice, vyjadruje ľahostajnosť: Veď už noha ako noha, len keby ste mohli robiť (Čaj.) na nohe nezáleží

ako-tak p. ako1

akoby spoj.

1. vyjadruje prirovnávanie predmetu al. javu obyč. k nejakej vlastnosti al. k nejakému deju (= sťaby): Dedinou nevídať človeka, domky sú akoby vymreté. (Vans.) Tiché, akoby zadumané oči hľadeli na tuhú zeleň lúk. (Vaj.) Už sa od dediny akoby rozsvietilo. (Min.) Vietor akoby náročky hnal ta dym. (Kuk.)

akoby nič ako keby nešlo o nič vážneho: tvári sa akoby nič;

2. uvádza porovnávaciu príslovkovú vetu spôsobovú (= ako keby);
často v dvojici tak ... akoby: Akoby ho tie popruhy pálili, tak chytro ich odopäl. (Mor.) Cítil som v srdci, ktoré mocne bilo, akoby chcelo vyletieť mi z pŕs ... (Štítn.)

akokoľvek

1. zám. prísl. neurč. s významom ľubovoľnosti (= hocijako);
a) akýmkoľvek spôsobom: No akokoľvek hútal, vždy dospel k rovnakému uzáveru. (Skal.) Podhoď ho akokoľvek a skočí vždy na rovné nohy. (Kuk.);
b) nezáleží na tom, ako: Nech je zle, nech je akokoľvek, domov sa len každý ťahá. (Tat.)

2. spoj. uvádza vety prípustkové (= hoci, čo aj, čo ako): Mara, akokoľvek dusila v sebe hnev, v duchu uznala, že Julka si zaslúži chválu a odmenu. (Skal.) Dievča, akokoľvek sa teší, hlasom sa rozplače. (Heč.);
často dvojčlenná akokoľvek ... jednako, akokoľvek ... predsa: Akokoľvek by si sa vypínal, jednako zostaneš iskierkou, ktorá zhasne. (Ondr.) Akokoľvek mocne a tuho schvátila (mláťačka) dva mladé a zdravé stodolištské životy, predsa sa len pokryla — hrdzou! (Heč.)

akoláda, -y, -lád žen. r. hud. svorka spájajúca viac notových osnov, spona

akomáčiček prísl. expr. zried. trošičku, máličko: „Poriadnym človekom!“ doplní Milica akomáčiček ironicky. (Tim.)

Naposledy hľadané výrazy

1. ako v pravopisných slovníkoch