Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „štebot” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

štebot -u muž. r. štebotanie: š. lastovičiek

štebot -ce/-tá -cú/-tajú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. (o vtákoch ) vydávať jemné spevavé zvuky, šveholiť, švitoriť: lastovička š-e;

štebotavo prísl.;

štebotavosť -i žen. r.

štebotavý príd. m. kt. šteboce, štebotajúci: š-é vtáčence;
š-é deti;

Pravidlá slovenského pravopisu

štebot ‑u muž. r.

štebot ‑ce/‑tá ‑cú/‑tajú ‑oc/‑taj! ‑tal ‑cúc/‑tajúc nedok.

štebotavý; štebotavo prísl.; štebotavosť ‑i žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

štebot, -u muž. r. zvuk, hlas, ktorý vydávajú vtáky, štebotanie: š. lastovičky, škovránka, sýkorky;
veselý, hlasný š.
;

pren. expr. hlas, zvuk vydávaný ľuďmi podobný vtáčiemu štebotu (najmä detský a ženský džavot): Celá izba sa ozývala štebotom malého Ivana. (Šolt.) Štebot Zlaticin pripravuje ma o rozum. (Tim.)

štebota, -y, -bôt žen. r. hovor. expr. zried. štebotačka (Jes-á)

štebotačka, -čky, -čiek žen. r. expr. stále hovoriaca, štebotajúca žena al. dieťa

štebot, -ce/-tá, -cú/-tajú, štebotajúci nedok. (o drobných spevavých vtákoch) vydávať jemné spevavé zvuky, švitoriť: lastovička, stehlík šteboce;

pren. expr. (o ľuďoch, najmä o ženách a o deťoch) veľa, rýchlo, veselo, milo hovoriť, obyč. tenkým, jemným hlasom: deti, dievčence, ženy štebotali;
Inteligencia štebotala pod zelenými stromami.
(Tim.);

pren. expr. (o veciach) vydávať tenké piskľavé zvuky podobné vtáčiemu štebotu: klarinety štebotali (Gráf) pišťali;

opak. štebotávať, -a, -ajú;

dok. zaštebotať

štebotavý príd. m. ktorý šteboce, štebotajúci: š. slávik;
š-é decko
(Hurb.);
š-á skupina dievčat (Kuk.);
š. potôčik (Lask.);
š-é husle (Kuk.);

štebotavo prísl.;

štebotavosť, -ti žen. r.

štebotnica, -e, -nic žen. r. expr. mnohovravná, štebotajúca žena

Naposledy hľadané výrazy

1. štebot v pravopisných slovníkoch