Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „ľudia” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

ľudiamuž. r.

1. mn. č. k človek; ľudské bytosti: jednoduchí, mladí, cudzí ľ., zástup ľ-í

2. (vo funkcii všeob. podmetu ) mnohí, všetci, niektorí: ľ. vravia, rozprávajú

3. expr. (v oslovení, zvolaní ) vy (všetci): ľ., pomoc! ľ. (moji, dobrí, boží)!

ľ-í ako maku veľa;
chodiť medzi ľ-í a) do spoločnosti b) neizolovať sa;
byť ľ-om na očiach byť predmetom pozornosti;
všetci sme ľ., sme len ľ. v podstate sme všetci rovnakí (v chybách, vlastnostiach ap.);
nešťastie nechodí po horách, ale po ľ-och

Pravidlá slovenského pravopisu

ľudia ‑í muž. r. mn. č.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

ľudia, -í, -ďom, -ďoch, -ďmi muž. r.

1. mn. č. k človek;
ľudské bytosti, spoločenské tvory, osoby: všední, jednoduchí, poctiví, statoční ľ-ia;
ísť, chodiť, prísť medzi ľ-í
do spoločnosti;
všetci sme ľ-ia všetci sme rovnakí, všetci sme omylní, slabí, máme chyby a pod.;
hovor. učení, školení ľ-ia vzdelanci;
hovor. naši ľ-ia krajania, našinci, tí ktorí patria k nám, ktorí sa hlásia k nám

expr. ľ-ia moji, ľ-ia boží (v oslovení al. zvolaní);

2. vo funkcii všeobecného podmetu (= mnohí, niektorí, všetci): ľ-ia vravia, rozprávajú

Naposledy hľadané výrazy

1. ľudia v pravopisných slovníkoch