čakať nedok.
1. zotrvávať na istom mieste, kým príde očakávaná osoba, dopr. prostriedok ap. al. kým sa niečo stane: č. (na) priateľa, č. na autobus;
č. v rade;
márne, dlho č.
2. predpokladať, že niekto príde, že niečo nastane, očakávať: č. návštevu, list;
č. (na) odpoveď;
č. na byt;
č. dieťa jeho narodenie;
č. na smrť
3. odkladať, odsúvať (nejakú činnosť): č. s odpoveďou, s platením
4. iba v 3. os. (o niečom budúcom, najmä nepríjemnom) javiť sa neodvratným: č-á ho trest, č-jú nás náročné úlohy, č-á nás dlhá cesta;
č-á ho šibenica bude obesený
5. vyčkávať: č. na príhodnú chvíľu
● (ne)dal na seba dlho č. prišiel (ne)skoro;
to sa dalo od neho č. dalo sa predpokladať, že to urobí;
čakateľka -y -liek ž.;
čakateľský príd.
čakať ‑á ‑ajú dok.nedok.
čakateľ ‑a mn. ‑ia m.; čakateľka ‑y ‑liek ž.; čakateľský