Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „úslužný” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

úslužný príd. m. ochotný pomôcť, pozorný; svedčiaci o ochote, pozornosti: ú. hostiteľ, byť ú.;
ú. prejav;

Pravidlá slovenského pravopisu

úslužný; úslužne prísl.; úslužnosť ‑i žen. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

úslužný príd. m.

1. preukazujúci úsluhy;
hotový, ochotný pomôcť;
pozorný: ú. človek;
ú. hostiteľ
(Vaj.);
Úslužná osoba, i vody doniesla. (Tim.) Keď treba niečo vykonať, [je] veľmi úslužný. (Stod.) Je otrocky úslužný voči svojmu „dobrodincovi“. (Skal.)

2. vyjadrujúci úslužnosť: ú. úsmev (Ráz.);
ú. hlas (Tim.);
Zastane pri dverách v úslužnej póze. (Stod.);

úslužne prísl. ochotne;
úctivo;
so zdvorilou — pozornosťou: Týmto ľuďom úslužne nalieval mladý pán v elegantnom kabáte. (Vaj.) „Čo sa bude páčiť?“ spýtal sa úslužne. (Vans.);

úslužnosť, -ti žen. r. ochota;
úctivosť;
zdvorilá pozornosť

Naposledy hľadané výrazy

1. úslužný v pravopisných slovníkoch