nedok. unikať
unikátne prísl.;
unikátnosť -i ž.
uniknúť -e -ú -kol dok.
1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nepríjemného; vyhnúť sa, ujsť, utiecť: u. prenasledovateľom;
(o vlások) u. nebezpečenstvu, smrti
2. (o látkach) vyjsť, dostať sa z uzavretého priestoru: netesným otvorom u-l plyn
3. nebyť spozorovaný, ostať nepovšimnutý: u. pozornosti;
z prednášky mu veľa u-lo
4. byť (pre niekoho) stratený, neuskutočniť sa, ujsť: u-l mu zisk, zárobok;
únikovosť -i ž.
únikový príd.: ú-á téma;
ú-é cesty, ú-é tendencie;
únik ‑u m.; únikový; únikovosť ‑i ž.
unikať ‑á ‑ajú dok.nedok.
unikát ‑u m.; unikátny; unikátne prísl.; unikátnosť ‑i ‑í ž.
uniknúť ‑e ‑ú ‑kol dok.
unikum ‑ka s.