Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „úkaz” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

úkaz -u muž. r. čo možno zmyslami pozorovať, (prírodný) jav: prírodné ú-y, sledovať ú-y na oblohe

ukázať -že -žu dok.

1. upozorniť pohybom ruky, gestom ap.: u. turistom smer cesty, u. na niečo, na niekoho prstom

2. dať vidieť, predviesť, predstaviť; predložiť: u. hosťom byt, zaujímavosti okolia;
u. preukaz, povolenie;
u-ž ruky! u-ž, čo tam máš!

3. dať najavo, prejaviť: u. dobrú vôľu, radosť;
u-l, čo vie;
expr. veď ja mu u-m! zastrájanie

4. dokázať (význ. 1 ), dosvedčiť, potvrdiť: u-ž, že si chlap!

5. predstaviť (význ. 3 ), upozorniť, poukázať: u. podstatné znaky preberaného javu

expr. u. niekomu dvere vyhnať, vyhodiť ho;
u. niekomu chrbát a) odvrátiť sa b) odísť;
u. niekomu peknú, milú tvár byť milý, príjemný (i zdanlivo );

1. k 1 5

2. zaznamenávať (význ. 2 ), označovať: ručičky u-jú presne päť hodín

expr. u. niekomu straky na kole zavádzať niekoho;
u. na niekoho prstom vyjadrovať posmech, pohoršenie ap. nad niekým

// ukázať sa

1. dať sa vidieť, objaviť sa: ani sa neu-e, hanbí sa u. ľuďom na oči

2. vyjsť najavo: teraz sa u-e, kto má pravdu

3. expr. prejaviť sa navonok, predstaviť sa: chce sa u. (, aký je hrdina, gavalier);

ukážka -y -žok žen. r.

1. ukázanie: vec vystavená, predložená na u-u

2. čo slúži ako vzor: u. premysleného postupu (pri práci), u. kvality

3. výňatok, úryvok: predniesť u-y z diela;

ukážkovo prísl.

ukážkový príd. m.: u. exemplár vzorový;
u-á produkcia vzorná;

ukazovací príd. m.: lingv. u-ie zámeno ktorým sa v jazyku ukazuje, odkazuje na osoby al. veci

Pravidlá slovenského pravopisu

úkaz ‑u muž. r.

ukázať ‑že ‑žu ‑zal dok.; ukázať sa

ukážka ‑y ‑žok žen. r.; ukážkový; ukážkovo prísl.

ukazovací

ukazovadlo ‑a ‑diel str. r.

ukazovák ‑a muž. r.; ukazováčik ‑a muž. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

úkaz, -u muž. r.

1. čo sa nejakým spôsobom prejavuje, javí, čo možno pozorovať, jav, zjav: svetelný, fyzikálny ú.;
spoločenský, sociálny ú.;
prírodný ú.;
Severná žiara je zaujímavý úkaz.
(Karv.)

2. zastar. rozkaz: policajné ú-y (Vlč.);
Práve vydal úkaz raz navždy. (Kuk.)

ukázať, -že, -žu dok.

1. (na koho, na čo, kam, komu čo) pohybom prsta, ruky a pod. upozorniť na niekoho al. na niečo, naznačiť niečo: Ukázal na kaštieľ. (Vaj.) Ukázal na prichádzajúceho chlapa. (Fr. Kráľ) Ukázala mi palcom na dvere. (Tomašč.) Ondrej ukázal smerom na juh. (Urb.) Jakub ukázal k úpustu. (Jes.) Ani táto nebola na svete, keď išiel, ukázala mať na dievča. (Taj.) Strakonický ukázal očami k stolíku. (Vaj.);
u. niekomu smer, u. niekomu cestu, i pren. byť vzorom, poslúžiť za vzor;

2. (komu čo, čo) umožniť, dovoliť niekomu, aby sa na niečo pozrel, dať vidieť: Ukázal nám všetky svoje práce. (Vaj.) Betka, ukáž mi to písmo. (Karv.) Zaviedol ho do skladu a ukázal mu hŕbu nových kôs. (Čaj.) Ukázal mu dom, v ktorom býva. (Laz.) Ukázal dekanovi svedectvo zo školy. (Taj.) Šofér odoprel stráži ukázať povolenie. (Min.) Rybka ukázala biele bruško. (Vaj.) Máte papiere? Ukážte! (Jil.) Čo máš vo vrecku? Ukáž! (Ondr.)

expr. u. niekomu chrbát odísť;
expr. u. niekomu päty ujsť;
expr. u. niekomu dvere vyhodiť ho;
u. svoju pravú tvár odhaliť sa, prezradiť svoje úmysly;
expr. u. rožky prejaviť svoju pravú povahu;
expr. u. zuby a) zasmiať sa, b) prejaviť nepriateľstvo;

3. (čo komu) predviesť ako vzor, ako príklad;
poslúžiť ako vzor, ako príklad: Ukázal som im, ako sa dá po uhorsky vyučovať. (Taj.)

4. (čo. čo komu) dať najavo, prejaviť: u. radosť, lásku, ochotu, úctu;
Ukázal dobrú vôľu.
(Taj.) Sú na strane Ilinej, no nechcú to ukázať. (Tim.) Chcel ukázať, aký je chlap. (Zúb.) Róna ukázal čate, čo vie. (Urb.) Ešte vždy sa nemôže spamätať z ľaku, i keď to neukáže. (Ráz.-Mart.);
expr. Drzý chrapúň! Veď ja mu ukážem (Štef.) ja mu dám (zastrájanie).

5. (so spoj. že i čo) dokázať, dosvedčiť, potvrdiť: Dnes ukázal, že je vojak, ako sa patrí. (Sev.) Chcel mu ukázať, že on je pán. (Jégé) Teraz ukáž, či si muž. (Šteinh.)

6. (na čo) poukázať, upozorniť: Ukázali sme presne na spôsob stavby diela. (Fel.) Nik dosiaľ neukázal na to, že J. Záborský bol našim prvým realistom. (Chrob.);

nedok. ukazovať

|| ukázať sa

1. objaviť sa, dať sa vidieť, zjaviť sa: V oku ukázal sa skúmavý výraz. (Kuk.) Celý týždeň neukázal sa Jaroš v záhrade. (Vaj.) Hanbím sa ukázať ľuďom na oči. (Jes-á) Mali by ste sa častejšie ukázať u nás. (Al.) Slnko sa celý deň ani neukáže. (Taj.) Na konci ulice ukáze sa budova Opery. (Kuk.) Dve červené svetlá ukázali sa v diaľke. (Vaj.) Ukázala sa jar. (Taj.)

2. vyjsť najavo: Ukázalo sa, že má postrelené stehno. (Fig.) Pri otvárani výstavy sa ukázalo, že výstava prekonala očakávanie. (Al.) Teraz sa ukáže, čo ste zač. (Min.) Že čosi nie je v poriadku, ukázalo sa až ráno. (Urb.)

3. expr. okázale sa prejaviť, pochváliť sa: Mlynár sa predsa tiež musí ukázať, keď ide vydávať jedinú dcéru. (Zgur.) Pre česť zástavy musíme sa ukázať. (Taj.) Úradníček sa chce ukázať. (Mňač.) Rozhajdákali veľké sumy, len aby sa ukázali. (Tat.)

4. (aký, akým) prejaviť sa, osvedčiť sa: Človek nerád ukáže sa skúpym. (Kuk.) Nôžky ukázali sa prikrátke. (Ráz.-Mart.) Samko nechcel sa ukázať pohnutým. (Taj.) Žatva sa ukázala o tretinu slabšou. (Laz.);

nedok. ukazovať sa

ukazateľ, správ. ukazovateľ

ukázka, -y, -zok žen. r. zastar. ukážka

ukážka, -y, -žok žen. r.

1. niečo slúžiace ako vzor, určené na ukázanie: Vinice v týchto krajoch sú viac na ukážku. (Kuk.) Nože nám na ukážku vyrátajte, ako to bude s daňami vyzerať. (Jil.) Scéna s prestrojeným žobrákom je kabinetnou ukážkou realistického zobrazovania sociálnych typov. (Mráz);
u. barokovej plastiky;
umelecké ukážky ručnej práce
(Brez.);
pošt. u. tovaru malé množstvo tovaru do váhy 1/2 kg;

2. výňatok, úryvok, časť z istého diela: u. z románu;
ukážky zo spisov
(Škult);
Podľa ukážok, ktoré sme čítali v časopisoch, bolo by to dielo rovnako podarené. (Vlč.);

ukážkový príd. m.: u. zošit slovníka;
u-é číslo časopisu
;
šport. u. výkon exhibičný

ukáznený príd. m. kniž. zastar. disciplinovaný: Moji druháci sú už ukáznení občania „v malom“. (Gab.);

ukáznene prísl. disciplinovane: u. pracovať, u. dodržiavať predpisy;

ukáznenosť, -ti žen. r.

ukázniť, -i, -ia dok. kniž. zastar. (čo) zdisciplinovať: u. talent;
A o to práve ide: ukázniť ju (silu)! Vpraviť ju do jedného mocného koryta a zužitkovať ten mocný prúd.
(Jil.);

nedok. ukázňovať, -uje, -ujú

Naposledy hľadané výrazy

1. úkaz v pravopisných slovníkoch